Kniha sudcov – 21. kapitola

Kniha sudcov 21:

¹ Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: „Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.“ ² Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Bohom do večera a hlasno, usedavo nariekali. ³ Vzdychali: „Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?“ ⁴ Na druhý deň zavčasu ráno tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva. ⁵ Izraeliti sa pýtali: „Kto sa zo všetkých izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina?“ Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie. ⁶ Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: „Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela. ⁷ Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?“ ⁸ Spytovali sa: „Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy?“ A predsa, z Jabéš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia. ⁹ Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jabéš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto. ¹⁰ Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: „Choďte pobiť mečom obyvateľov Jabéš-Gileádu aj so ženami a deťmi! ¹¹ Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.“ ¹² Medzi obyvateľmi Jabéš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šile v Kanaáne. ¹³ Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier. ¹⁴ Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jabéš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým. ¹⁵ Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. ¹⁶ Starší v pospolitosti sa spytovali: „Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?“ ¹⁷ Povedali: „Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela. ¹⁸ My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy.“ Izraeliti sa totiž zaprisahali: „Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!“ ¹⁹ Povedali: „Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šile, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebony.“ ²⁰ Benjamínovcom prikázali: „Choďte a striehnite vo viniciach. ²¹ Keď uvidíte, že šilské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šilských dcér a choďte do benjamínskej krajiny. ²² Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: ‚Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.‘“ ²³ Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich. ²⁴ Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva. ²⁵ V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.