Kniha sudcov – 17. kapitola

Kniha sudcov, 17. kapitola:

¹ Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Micha. ² Ten sa priznal svojej matke: „Tisícsto šeklov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal.“ Matka mu odpovedala: „Syn môj, nech ťa Hospodin požehná!“ ³ On potom vrátil matke tisícsto šeklov striebra. Matka na to povedala: „Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť.“ ⁴ On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Michovom dome. ⁵ Tento muž Micha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. ⁶ V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.

⁷ Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to Léviovec, ktorý sa tam zdržiaval ako cudzinec. ⁸ Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom mieste. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Michovmu domu. ⁹ Keď sa ho Micha opýtal: „Odkiaľ prichádzaš,“ odpovedal: „Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne.“ ¹⁰ Micha mu povedal: „Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šeklov striebra ako aj ošatenie a stravu.“ Léviovec ponuku prijal. ¹¹ Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom. ¹² Micha ustanovil mladého Léviovca za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz. ¹³ Micha si pomyslel: „Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.“