Biblický pohľad na život

Daniel 2:16-45:
¹⁶ Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť výklad. ¹⁷ Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi, ¹⁸ aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi. ¹⁹ Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies takto: ²⁰ Nech je požehnané meno Božie od vekov až naveky, lebo Jemu patrí múdrosť i sila! ²¹ On mení časy i doby, zosadzuje a nastoľuje kráľov, múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným. ²² Odhaľuje, čo je hlboké a skryté, pozná, čo je v temnote, a svetlo prebýva pri ňom. ²³ Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, lebo dal si mi múdrosť a silu. Teraz si mi dal poznať, o čo sme Ťa prosili; lebo dal si nám poznať kráľovu záležitosť. ²⁴ Preto Daniel zašiel k Arjókovi, ktorý mal od kráľa rozkaz vyhubiť všetkých babylonských mudrcov; prišiel a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, ale predveď ma pred kráľa a ja mu podám výklad. ²⁵ Arjók ho urýchlene predviedol pred kráľa a povedal mu: Medzi zajatými Júdejcami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi výklad. ²⁶ Kráľ odpovedal Danielovi, ktorý mal meno Béltšaccar: Naozaj mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad? ²⁷ Daniel mu odpovedal: Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu nemôžu oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a astrológovia. ²⁸ Ale na nebi jestvuje Boh, ktorý vyjavuje tajomstvá a oznamuje kráľovi Nebúkadnecarovi, čo sa bude diať v budúcich dňoch. Tvoj sen, a čo si videl na svojom lôžku, znamená toto: ²⁹ Kráľu, tebe prichádzali na lôžku myšlienky, čo sa má diať v budúcnosti. Ten, ktorý zjavuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo sa stane. ³⁰ Mne bolo vyjavené toto tajomstvo nie pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby sa kráľovi dostalo vysvetlenia a ty, aby si pochopil myšlienky svojho srdca. ³¹ Kráľu, videl si veľkú sochu. Táto socha bola mohutná a mimoriadne jagavá; stála pred tebou a jej výzor bol strašný. ³² Hlava sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu; ³³ jej stehná boli zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. ³⁴ Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich. ³⁵ Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato, a boli ako pleva na holohumnici v lete; vietor ich odvial, tak že nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Ale kameň, ktorý zasiahol sochu, sa premenil na veľký vrch a naplnil celú zem. ³⁶ Toto je sen. A teraz podáme kráľovi jeho výklad. ³⁷ Ty si, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, moc, silu i slávu, ³⁸ ktorému dal do rúk všetky miesta, na ktorých žijú ľudia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého urobil pánom nad všetkým; ty si tá zlatá hlava. ³⁹ Po tebe vznikne nové kráľovstvo, chatrnejšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľovstvo, bronzové, ktoré bude panovať nad celou zemou. ⁴⁰ Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, lebo ako železo drví a rozomieľa všetko; ako železo všetko láme, tak aj ono všetko rozdrví a poláme. ⁴¹ To, že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, znamená, že kráľovstvo bude rozdelené; bude v ňom niečo z tvrdosti železa, tak ako si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou. ⁴² To, že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. ⁴³ Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manželským zväzkom pomiešajú jeden s druhým, ale nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou. ⁴⁴ Ale za čias tých kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo, ktoré nezahynie, a to kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky; ⁴⁵ ako si videl, že kameň sa bez zásahu ruky odlomil z vrchu a rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro aj zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má v budúcnosti stať. Sen je spoľahlivý a jeho výklad je správny.

2. Kronická 7:13-14:
¹³ Keď uzavriem nebesá, takže nebude dažďa, alebo prikážem kobylkám vy žrať zem, alebo dopustím na svoj ľud mor, ¹⁴ ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.